Samozrejme aby to nebolo také jednoduché nastali komplikácie. Karta zabzučí a pani ma odporučí na deviate poschodie v druhej budove, pretože mám neaktívnu kartu, a ak chcem obedy musím to napraviť. Je pol desiatej. Všetko by som mal relatívne stihnúť.
Z dôvodu nefunkčnosti výťahov utekám po schodoch a mierim k dverám kancelárie. Vyčkám menší rad a keď sa konečne dostanem dnu, hneď ma odporučia do inej kancelárie, pretože to nie je ich agenda. Preto sa vydávam po chodbe. Cestom ma zastavili administratívne pracovníčky, s otázkou koho hľadám. Keď som im povedal, aký mám problém pani, ktorá išla okolo a započula náš rozhovor sa nezatvárila najšťastnejšie.
Hneď mi odporučila aby som sa napísal na papier, číslo mojej karty a nakoniec aj moje osobné číslo študenta. Tak som pokračoval v mojej odysey k čítačke EM kariet a odpísal som všetky potrebné údaje. Odovzdal som zoznam. Pol jedenástej. Akurát na odchod na prednášku.
Ešte však predtým som sa slušne opýtal : „ Prosím vás, kedy asi aktivujete tú kartu?“ na čo som dostal odpoveď : „ Dneska, možno zajtra, mám veľa práce.“ To bola posledná kvapka. Bez akéhokoľvek výrazu som odišiel preč. Samozrejme z obedu nič nebolo a mne ostala vifonka. Dobrú chuť.
Komentáre