Je pondelok popoludní a mňa čaká cesta do nášho hlavného mesta. Zajtra sú totiž prijímacie skúšky na jednu z bratislavských univerzít a ja sa tiež chystám pripojiť k tým nešťastníkom, ktorí prelejú svoj pot pri riešení príkladov z matematiky, ekonómie a jazyka.
Našťastie mám menšiu výhodu, v Banskej Bystrici dopadli moje skúšky super a tak som celkom vyrovnaný nasadol do auta, naladil rádio a vyrazili sme do Bratislavy. Cesta ubehla uspokojivo, našli sme ubytovanie a ja som si ľahol do postele, aby som bol na ráno čerstvý.
Mal som so sebou aj nejaké študijné materiály, ale tie ostali ležať ľadom. Ráno sme skoro vstávali a vybrali sme sa priamo do školy, hneď nás samozrejme zachytila dopravná zápcha a vyskakoval som z auta v kolóne, aby som následne mohol prebehnúť cez cestu a stihnúť prijímací pohovor.
Sála bola nabitá ľuďmi, väčšina vyzerala celkom sebavedomo, viacerí vyzerali tak, ako by už skúšku spravili. Tak som si sadol do lavice, vybral písacie potreby a čakal. Do miestnosti prišla staršia pani, a uviedla prodekanku, ktorá nás uvítala na prijímacom pohovore. Všetkému predchádzalo titulovanie, pretože ako sa zdá, miestni si na to potrpia. Ja som iba neveriacky pozeral a pripadalo mi to veľmi komické.
Skúška samotná prebehla v poriadku, ekonomika bola pomerne ťažká, matematika tiež dala zabrať, ale prelúskal som sa a natešený som sa pobral domov. Prvý dojem bol výborný, pekná budova, veľmi dobre zásobený bufet a malomeštiacka morálka. Žiadne výrazné negatíva.
Pokračovanie nabudúce ;)
Komentáre
:)
Prijímačky
Tiež som dospel k mienke, že na vysokej škole si potrpia na tituloch - našťastie som ich za tie 2 mesiace ani raz nemusel použiť... ;)
Hmm