Posledná hliadka

Je upršaná sobota, práve ste vstali z postele, a prechádzate do kuchyne, otvoríte chladničku. Zdesenie. Je prázdna, nič vhodné na raňajky. Hromžiac sa oblečiete, umyjete si tvár a zuby a vyberiete sa do prvých potravín.

Cestou do obchodu nadávate sami sebe, že ste predchádzajúci deň nekúpili niečo do zásoby a musíte sa hneď zrána trepať do potravín. Cesta ako tak ujde, premýšľate čo kúpiť, čo variť, čo robiť. Otvoríte dvere, a vaše prvé kroky sprevádza cengot zvončeka. Vstúpite dnu, hľadáte pečivo, konzervy, olej .... je toho tak veľa. Svižným krokom prechádzate pomedzi regáli a hľadáte svoj tovar. Tam uvidíte svoju záchranu, pracovníčku potravín, ktorá vyberá a ukladá plechovky fazule. Úctivo sa spýtate : „ Prosím vás kde sú zemiaky?“, ona na vás zazrie, a bez akejkoľvek chute a ochoty odvrkne : „Čítajte tabule, ja nie som informačné stredisko.“ Tak sa opäť vydávate za cieľom a beznádejne sledujete : tovar – tabule – tovar – tabule .... Nemá to konca. Konečne časť nákupu nájdete, dostanete sa k mäsovým výrobkom. „ Tam mi určite poradia, “ hovoríte si. A tak sa spýtate mladej slečny : „ Prosím vás, neviete kde je olej ?“ ona len beznádejne pokrčí ramenami a odvetí : „Prepáčte, ja tu len brigádujem.“ Znova neúspech. Zostali ste na to sami. Musíte sa s tým popasovať. Po dlhom boji s obchodom víťazíte, tovar v košíku, stratená hodina čistého času a „úsmev“ na tvári. Predierate sa k pokladni, z celého toho blúdenia ste poriadne hladní. Konečne ste prišli na radu, vykladáte tovar a len tak na okraj sa spýtate : „ Dá sa tu platiť kartou prosím vás?“ na čo dostávate odpoveď : „ Áno dá, ale pri druhej pokladni.“ Už aj najväčší flegmatici by boli rozpálení do biela, ale vy ste ako skala. Nakladáte všetko späť a čakáte v rade na druhú pokladňu. Po ďalších menších patáliách sa vám podarí zaplatiť a obchod opustiť. Konečne.

Možno sa pýtate prečo sa tento príbeh volá : „Koľko stoja slovenské služby?“ Myslím, že mám odpoveď na túto otázku. Slovenské služby stoja veľa. Veľmi veľa pevných nervov.