Posledná hliadka

Podľa zákona o ochrane nefajčiarov je každá fyzická/právnická osoba povinná ochraňovať nefajčiarov pred škodlivým cigaretovým dymom. Veľakrát som sa sám seba pýtal, čo to vlastne znamená? Oddelené časti reštauračných zariadení, bufetov a podnikov sú najideálnejším riešením, ale ako dobre poznáme slovenskú povahu, obchádzať pravidlá a právne normy je bežná vec. Vyčlenil som preto pár typov podnikov, podľa toho ako sa správajú.

1.       Cholerický (Úplný zákaz fajčenia) – radikálne riešenie, trochu obmedzujúce zisky podniku, pretože prichádzajú o zákazníka, ale presne podľa právnych noriem. Nefajčiari sú spokojní, fajčiari fajčia von. 

2.       Sangvinický (Oddelené časti) – úplne ideálny stav, fajčiari aj nefajčiari spokojní. Pri ideálnom vetraní a vzduchotechnike. V niektorých našich podnikoch to ale vyzerá inak. Časti sú nedostatočne predelené, takže je úplne jedno, kde kto sedí. Samozrejme na papieri je všetko v poriadku, zákon bol dodržaný a podnik sa nemusí strachovať pred pokutou.     

3.       Flegmatický (Úplné nerešpektovanie zákona) – stav keď oddelené časti neexistujú a každý fajčí, kde len chce. Nefajčiarom ostáva buď opustiť priestor, alebo si zvyknúť.

Takže hoci je zákon potrebný na ochranu nefajčiarov, tendenciou je ho obchádzať, alebo spraviť najmenej, aby podnik ušetril. Pretože náklady na ventiláciu sa automaticky odrazia na vyšších cenách. Otázkou však ostáva čo si zákazníci budú vážiť viac. Či ochranu svojho zdravia, alebo lacnejšie nápoje a jedlá. Čas ukáže, čo si Slováci vyberú.